Ďalšou zástavkou bol Grand Canyon of Yellowstone, na ktorý sme sa boli pozrieť z viacerých uhlov.
Grand Canyon of Yellowstone
Bill
Marilyn
Vodopád
Artist's point
Druhú noc sme spali v Lake Lodge, v hoteli, ktorý bol v dvadsiatych rokoch minuleho storočia známy pre svoj bohatý kultúrny život. Na dovolenku k jazeru chodili prezidenti, celebrity a každý večer im vo veľkej spoločenskej sále robili program svetoznámy hudobníci. My sme zažili už iba odlesk tejto zašlej slávy, ale aj tak tam bolo fajne.
Dorazili sme tam poobede a keďže ja som mal trocha viac energie, rozhodol som sa ešte pred večerou skočiť na túričku. Tentokrát sa mi nezadarilo, jediný označený turistický chodník, ktorý začína v Lake Lodge bol uzavretý kvôli medveďom. V Yellowstone sú rangeri kvôli bezpečnosti veľmi háklivý na to, keď je niekto mimo chodníka, a keďže som sa necítil na pokutu, nechcel som sa vybrať len tak...do lesa. Asi hodinku som sa preto len tak potuloval po okolí, pričom som naďabil na ďalší chodník idúci hore kopcom a preč od cesty. Vybral som sa po ňom a po chvíli som narazil na dvoch chalanov, čo si hádzali frisbee a len tak tam behali po lese. Po chvílke som zbadal špeciálne bránky a uvedomil som si, že som sa ocitol na ihrisku Frisbee Golfu, takzvaného Folfu a že si zbytočne dávam pozor na to, aby som zostal na chodníku. Celý kopec bol ihriskom :).
Vrátil som sa na izbu a prečítal niekoľko ďalších strán z The Big Sky, knižky o divokom západe, v ktorej dobrodruhovia akurát cestovali údolím Yellowstone river, narazili na buffalo a gejzíry...
Času do večere bolo ešte dosť a aj napriek tomu, že začalo popŕchať som vyrazil na ďalšiu prechádzku s odhodlaním sadnúť si na lavičku s výhľadom na Yellowstone jazero a len tak chvíľu byť. To som aj spravil a ako som tam tak v tom počasí sedel, trochu som začal rozmýšľať nad septembrom, v ktorom sa chystám do škótska na výšku. A ako som tam tak sedel a kukal na jazero, ktoré vďaka dažďu a slabej viditeľnosti pripomínalo more, začul som gajdy.
Dosť dlho som tak sedel, počúval a ďalej rozmýšľal, keď som si to uvedomil. Nie je to moja predstavivosť, ja naozaj počujem gajdy! Rozhliadol som sa okolo seba a zbadal dve autá zaparkované neďaleko. Cez prvé, v ktorom nikto nebol som nevidel na druhé a tak som si pomyslel, že v tom druhom si isto dakto v suchu a teplúčku kúrenia sedí a vychutnáva výhľad s pustenou škótskou hudbou. Zvedavosť nedala a tak som to išiel skontrolovať a na moje prekvapenie bolo aj druhé auto prázdne. Teraz som už ale gajdy počul zreteľne a tak som išiel po pobreží za zvukom smerom do lesa. A tam, na útese pod stromami s výhľadom na more stál jeden chlapík a hral na gajdách. Priblížil som sa teda, pozdravilli sme sa a ja som sadol si na peň kúsok od neho. Opäť som sa zapozeral na more a takmer som sa ocitol v nebi :) Po asi trištvrte hodine s malými prestávkami povedal, že by už mali (aj so synom, ktorý hral na pláži pod útesom - aby sa nerušili) ísť a tak som mu poďakoval a rozlúčili sme sa....úplná parádička.
Výborný deň uzavrelo sláčikové kvarteto štyroch študentov, ktorý si na hoteli cez leto privyrábajú ako čašníci a občas si nacvičia spolu skladby, ktoré podvečer hrajú....a dobrá večera :)
