Cez víkend sme s Lesom Lefthandom podnikli výpravu do rezervácie jeho kmeňa, Crow (Apsaloke). Vyrazili sme nadránom aby sme do našej destinácie prišli v rozumnom čase na chytanie rýb. Žiaľ nám to nepomohlo, hladina Little Bighorn rieky bola podľa Lesových slov najvyššia, akú kedy zažil. Montana má za sebou čo sa počasia týka najbláznivejšiu jar, akú si pamätajú. Striedali sa im tu divoké dažde, krupy, tornádo a ďalšie dažde, čo spôsobilo veľké záplavy a škody. Jeden by si myslel, že teraz, keď konečne začalo leto si vydýchnu, ale nie je to tak. Kopce sú plné snehu a nárazom tepla sa začínajú prudko roztápať, čo zvyšuje už aj tak privysokú hladinu potokov a riek...tak sme to nechali tak a opäť sme sa presunuli, tentokrát na dejisko Custorovej bitky s indiánmi.
Ešte ale musím spomenúť našu cestu prériou a čo sme videli.
Toto je prairie dog, svišť z rodu Cynomys, ktorý za všetko môže. To kvôli nemu a stovkám jeho kolegom sme boli svedkami vojny. Žije ako sociálne zviera v podzemnom labyrinte z ktorého vylieza nespočetne veľa otvormi na vzduch. Farmári ho kvôli týmto otvorom nemajú radi, pretože si v nich kravy často krát zlomia nohu, keď sa nepozerajú, kam stúpajú (čiže väčšinou)...Nuž, a keďže sa prairie dog množí ako potkan, nie je pod žiadnou právnou ochranou a zostáva mu len brániť sa sám. A proti komu sa bráni?
Nepriateľ č.1: človek. Farmári ale aj rekreačný poľovníci ich strieľajú, robia pasce a tento rok budú asi polia posýpať nejakým jedom, pretože sa premnožili viac ako obvykle. My sme sa dali do reči s chlapíkom, ktorý stál v strede prérie a strieľal na všetky strany. Bolo to dosť psycho, hlavne keď sme zistili, že to lietadlo nedaľeko je jeho, a keď nám povedal svoj plán na deň a doterajší progress. Strieľal asi hodinu, pričom zabil asi 120 týchto mini-psov. Chystá sa ešte na ďalších 500...je pekný deň, tak čo...
Nepriateľ č.2: Lasica :)
Nepriateľ č.3: Orol. Orol je pre indiánov veľmi dôležitou postavou ich spirituality.Každý indián sa v určitom období svojho života vyberie na 3dňovú meditáciu do prírody a samoty. Tam sa snaží psychicky vyprázdniť od seba samého a prijať sen alebo víziu do budúcnosti. Okrem 3dňového pôstu od jedla a vody, meditácie a modlitby, je to práve orol, kto je patrónom tejto ich cesty. On ich sprevádza a je určitým spôsobom prostredníkom vízie. My sme mali tú česť ich niekoľko zbadať práve nad indiánskym územým.
